chcem byť slobodná ako nespútaný vietor...

Ako veľmi môžeme nášho triednoho učiteľa nenávidieť???

23. února 2011 v 19:06 | Billie Martnes |  Mad
V LETE PRED PIATYM ROČNÍKOM:
"Vraj by k nám mal prísť nový učiteľ," oznámila mi Zuza.
"Vážne? No len dúfam, že bude normálny," povedala som.
"Ja dúfam, že bude pekný. Ja by som chcela hnedovlasého, s hnedými očami, vyšportovaného, inteligentného a...." zasekla sa.
"Heheheh. Chceš povedať, že by si chcela Johnyho Deppa čo?" zasmiala som sa.
"A ty Iana Watkinsa čo?" zasmiala sa so mnou.


V POLOVICI ÔSMEHO ROČNÍKA:
"Pán učiteľ, prepáčte ale nemôžem cvičiť," ospravedlňovala som sa mu.
"A prečo by si nemohla?" vypytoval sa ma.
"Ja... no... pretože..."
Nevedela som ako mu povedať, že som dostala práve dnes dostala menzes.
Našťastie ma zachránila Naťa: "Bolí ju brucho," ozvala sa.
"Vážne? Ale prečo si mi to nepovedala sama? Ale mne je jedno či ťa bolí alebo nebolí brucho. Budeš behať tak či tak," dokončil svoj monológ a šiel do kabinetu po kľúče.
_

"Bežíme, dievčatá, bežíme," zakričal na nás z druhého konca ihriska.
"Bežíme, dievčatá, bežíme," napodobnila som Imrichov hlas a Naťa sa rozosmiala.
Bola by som zvedavá, ako by sa Imrich tváril, keby som ho ja naháňala s nejakým autom a kričala mu: Bežíme, Imrich, bežíme! Ako krásne ma pri tej myšlienke zahrialo pri srdci. Áno, namiesto Deppa alebo Watkinsa sme dostali Tomáša Imricha. Nebol starý mal asi niečo medzi tridsiatkou a štyridsiatkou, ale rozhodne to nebol ani krásavec ani inteligent. Učí zemepis, angličtinu, telesnú a my ho máme ako triedneho učiteľa. Je to ten najväčší magor na svete. Nadŕža chalanom aj keď máme pravdu my, tak je to podľa neho "zle" . Všetky dievčatá u neho dostávajú horšie známky, ako by mali mať. Už dlho vymýšľame pomstu a mňa včera večer osvietil sám Boh. Musela som si kvôli tomu privstať, ale mne to nevadilo. Musela som ísť do obchodu a potom utekať do školy, aby som stihla začiatok prvej hodiny. Cez veľkú prestávku mal mať Imrich dozor, a preto sme sa s Naťou dohodli, že ona ho zamestná a ja mu nenápadne nasypem do kávy preháňadlo. Podarilo sa nám to výborne a nikto nič nezistil. Ďalšiu hodinu sme mali s ním angličtinu. V polovičke sa zatváril naozaj divne, ako keby mu niečo vybuchlo v črevách. Preháňadlo začalo účinkovať. Vstal zo stoličky a utekal na záchod, ako keby ho niekto vystrelil z dela. S Naťou sme si pod lavicou nenápadne dali na to. Nikto nám na to neprišiel.
NA DRUHÝ DEŇ, TELESNÁ VÝCHOVA:

,,Dievčatá, dneska budeme mať hodinu spolu s chlapcami. Pán učiteľ Faltin tu nie je, a preto budem zastupovať jeho hodinu," oznámil nám.
,,No, zbohom. Telesná s chlapcami. Stavím sa, že budeme hrať znovu vybíjanú," zaškemrala som Nati do ucha.
,,Keby sa tak dalo zariadiť, aby hral Imrich s nami. To by už bola iná hra," povedala Naťa a diabolsky sa zasmiala. Odkráčala za Maťom a niečo mu zašepkala do ucha. Keď prišla ku mne, mala na tvári výťazoslávny úsmev.
,,Och, moje brucho. Pán učiteľ asi nebudem môcť cvičiť," akože sa vyhováral Maťo.
Pozrela som na Naťu a tá na mňa pozrela pohľadom akože: Vydrž.
,,Pán učiteľ zahráte si s nami namiesto Maťa?" spýtala sa ho.
,,Tak dobre," súhlasil. Znovu som pozrela na Naťu ale tentoraz víťazným pohľadom.
Imrich mal totiž tú smolu, že hral proti nám. A my sme naozaj dobré. Naťa mi hodila loptu a ústami jemne naznačila: Nech sa páči. Samozrejme, že som loptu nasmerovala na Imricha a lopta trafila priamo do čierneho. Zvalil sa k zemi a zavýjal od bolesti. Určite ste si domysleli, kam lopta letela.
,,Jackpot,"povedali sme naraz s Naťou a dali si mna to. Imrich musel oddísť, a preto sa nám skončila hodina skôr.
VONKU SO ZUZOU:
,,Vážne si ho trafila?" pýtala sa ma.
,,Áno a vieš, aký to bol krásny pocit?" zasmiala som sa.
,,Včera večer som nemohla zaspať a vieš, čo som si predstavovala? Ako by sme mučili Imricha," povedala zasnene.
,,Áách, to by som si užila," povedala som jej. ,,Predstav si, že by sme mu na tie jeho chlpy, čo má na hrudi, natreli horúci vosk a potom by sme pomaličky, chĺpok po chĺpku vytrhávali."
,,To by bol najlepší darček na Vianoce," odpovedala som jej. ,,Škoda, že to je len predstava. Vieš, čo by som chcela urobiť na konci deviateho ročníka? Pľuvnuť mu do tváre," povedala.
NA KONCI DEVIATEHO ROČNÍKA:
,,Tak deti. Dneska sa vidíme naposledy. Je to naozaj smutné," povedal Imrich.
S Naťou sme sa na seba pozreli a povedali sme mu:
,,Pán učiteľ, máme pre vás tortu."
,,To ste nemuseli," povedal nám a poďakoval za tortu.
,,Ale museli," povedali sme naraz.
Boli sme milé. Pretože do tej torty sme na pľuvali. Áno, včera sme ju piekli a Zuza nám trochu pomohla. Má teraz naozaj hnusné hlieny. Keď sme sa k nemu otočili chrbtom, obydve naraz sme perami jemne naznačili: Pomsta je sladká.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama