chcem byť slobodná ako nespútaný vietor...

Lifestyle of rock stars 2

23. února 2011 v 19:56 | Billie Martnes |  Lifestyle of rock stars
Ian:

Keď som ráno vstal, Char už bola hore. Všetci boli v kuchyni.
"Dobré ránko," veselo som ich všetkých pozdravil.
"Bré. Takže, hádajte, aký je dnes deň," veselo povedala Char a žiarivo sa usmiala.
"Nie, Char. Ja nechcem oslavovať," začal protestovať Mike.
"Ale Mike, prosím. Máš narodeniny. Musíme to osláviť," a hodila na Mikea psí pohľad.


Chudák on. Keď sa Char na niekoho zapozerá tým prosebným pohľadom zlomeného dievčatka, nikto jej nedokáže odolať. "Však mám pravdu chlapci?" a aj na nich sa zapozerala.
Reagovali presne tak, ako som čakal a hneď začali Mikea presviedčať.
"Mike, Char má pravdu," ozval som sa a škodoradostne som sa naňho usmial.
To má za to, že ju tu doniesol.
"Tak dobre, ale chcem, aby sme zostali len tu a len vy. Nechcem, aby si nám tu doniesla polovicu Londýna. Vieš, ako to dopadlo na moje 18. narodeniny," hneď ako to dopovedal, musel som sa zasmiať.
To bola naozaj sranda. Alebo aspoň pre mňa. Char usporiadala mega párty v ich dome, keď ich rodičia odišli na víkend preč. Pozvala celú školu a keď konečne o polnoci všetci odišli, v dome bola taká spúšť, že by to neupratala ani za týždeň. Mala ale smolu, pretože ich rodičia sa vrátili skôr a nenechali ju bez trestu. Nielenže to musela všetko upratať, ale mala mesiac zakázané ísť von, pozerať telku a zabavili jej gitaru. Keď ma konečne smiech prešiel, Char nás všetkých vyhnala z bytu a povedala, aby sme sa vrátili o šiestej. A nech sme presný. Ona vraj "trošku upraví" byt na oslavu. Mike jej ešte raz pripomenul, že ak to bude katastrofa a ak pozve niekoho iného, okamžite ju bez výčitiek vyhodí z bytu, ale viac nestihol, pretože nám zabuchla dvere pred nosom.
Presne o šiestej sme klopali, a keď nám Char otvorila, zostali sme všetci stáť ako vymletý. Byt bol dokonale uprataní, povysávaní a dokonca aj utrela prach. Náš byt taký poriadok a čistotu asi v živote nezažil. Na stole v obývačke bola položená obrovská krabica zabalená v zelenom papieri a previazaná veľkou modrou mašľou. Pod stolom bolo položené také množstvo chlastu, až sa nám všetkým zatočila hlava. Všetci máme totiž "menšiu" slabosť pre pitie.
"Je čas na darčeky," veselo zvolala Char a my všetci okrem Mikea, sme sa vybrali do mojej izby po darčeky, čo sme mu kúpili.
Keď sme prišli do obývačky a Mike uvidel, že aj my nesieme darčeky, naštavane na nás pozrel.
"Povedal som vám predsa, aby ste my nič nekupovali," zamračil sa, ale bolo na ňom vidieť, že je rád, že sme si naňho spomenuli.
"Tak dobre, ja prvý," zasmial sa Lee a podal Mikeovi svoju tašku.
"Hahahaha," zasmial sa, keď videl, čo mu Lee dal.
Bol to hrnček s nápisom: JA SOM NAJ! VY VŠETCI STE SRÁČI!
"Ja chcem byť druhý," ozval sa Stu a podišiel k Mikeovi.
"Naozaj si nemusel," povedal Mike.
V taške bol naozaj pekný značkový šál.
"Teraz ja," ozval sa Jamie. Daroval mu značkové slnečné okuliare.
"Páni, sú naozaj super.
Ako v nich vyzerám?" Hneď si ich začal Mike skúšať.
"Vyzeráš super. A teraz môj darček," ozval sa Luke.
Od Luka dostal klobúk.
"Wau, ten je úžasný," a dal si ho hneď na hlavu.
"A teraz ja," a podal som mu svoju tašku.
Kúpil som mu jedno tričko s nápisom: I AM MIKE LEWIS a druhé s: FUCK YOU!
"Je fakt úžasné. Hahahaha," poďakoval a zasmial sa.
"A nakoniec môj," ozvala sa Char.
Všetci sme boli zvedavý čo má v tej obrovskej krabici. Keď sa Mikeovi konečne podarilo krabicu otvoriť, nezmohol sa na slovo.
Až po pár sekundách sa ozval: "Char, ale to si nemala. Určite bola hrozne drahá," ale bolo vidieť, že ma naozaj obrovskú radosť.
Char mu totižto kúpila novú elektrickú gitaru.
"Ale musela. To je za to, že tu môžem zostať bývať," povedala a mierne sklonila hlavu.
Dlho sa z Mikeom objala a chalani na to pozerali plný dojatia. Mne z toho bolo zle. Len sa vtiera. Celý večer sme sa smiali a pili. Asi nikdy sme sa nebavili tak ako vtedy. Bolo to úžasné až na to, že posledné, čo si pamätám z toho večera je to, ako odnášala Char chalanov do postele, pretože sami by to nezvládli a niekde by sa skotúľali a zostali by tam až do rána. To, či som zostal spať na gauči, si už ale nepamätám.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama