chcem byť slobodná ako nespútaný vietor...

Jared Leto, I hate You! 6

12. března 2011 v 20:30 | Billie Martnes |  Jared Leto
Char:

Sprostý! Sprostý nadržaný debil! Vraj ho budem prosiť! Ja!!!!! Ja ho budem prosiť!!!! To sa ešte uvidí!!!! To on bude po mne slintať!!! Áno, presne tak! Práve sa začína vojna!!!!!
Celý deň som strávila nakupovaním nových vecí, ktoré sa určite budú Letovi páčiť. Taký bol môj plán. Poriadne ho vydráždiť. Domov som s avrátila až neskoro v noci. Byt bol tichý a temný. Shanny už určite spal, ale mala som tušenie, že Leto ma bude čakať. Potichu som vošla do izby a zistila, že som sa nemylíla. Naozaj na mňa čakal. Sedel na posteli so založenými rukami na prsiach a zamračeným výrazom na tvári.
"Kde si bola? Vieš si predstaviť, ako sme sa o teba báli!"
"Veď som už tu, nemusíš sa strachovať," povedala som úplne pokojným hlasom a veela, že to ho poriadne naštve.
"Ako môže byť taká pokojná?" spýtal sa naštvane.
Nevšímala som si ho, pristúpila som ku skrini, kde mi vyhradil polovičku a začala vybaľovať nové veci z preplnených nákupných tašiek.


"Odpovedz!" povedal potichu, ale chladne. Jeho hlas som ucítila tesne za sebou a na krku som ucítila jheo horúci dych.
Diabolsky som sa usmiala, vybrala z tašky jendu vec a otočila sa k nemu.
"Páči sa ti?" spýtala som sa ho a pred očami mu zamávala čiernou čipkovanou podprsenkou, ktorá toho veľa zakrývať nemohla.
"Toto - toto budeš - nosiť?" spýtal sa nesúvyslo, oči sa mu rozšírili a nasucho preglgol.
"Uhm," prikývla som a otočila sa mu znovu chrbtom.
Nevedela som, čo chce robiť. Začala som si odkladať veci, keď ma zrazu chytil okolo bokov, otočil si ma k sebe a pritlačil k telu tak prudko, až mi tričko, ktoré som držala v rukách, vypadlo na zem.
"A ukážem sa mi v nej?" zašepkal mi do ucha. Dych mal prerývaný. A rovnako aj ja. Srdce mi búšilo oveľa rýchlejšie, ako by normálne malo a to len kvôli nemu. Trochu sa odo mňa odtiahol, ale len kvôli tomu, aby s ami mohol pozrieť do očí. Svoje pevné objatie nepoľavoval.
Neodpovedala som mu. A preto sa spýtal znovu.
"Ukážeš sa mi v nej?" Keď rozprával, perami sa otieral o tie moje.
"Ak poprosíš," zašepkala som. Perami som sa mu rovnako otierala o jeho. Špičkou jazyka mi prešiel po spodnej pere a ja som okamžite pootvorila pery. Čakala som, že ma pobozká, chcela som to, ale neurobil to.
"Zabudla si? Najprv ma musíš poprosiť," povedal s výsmechom nad mojou slabosťou.
_

Za ten včerajšok zaplatí! A poriadne.
Ke´d som sa prebudila, bol už hore a tak som mala dosť času na výber oblečenia. Obliekla som si korzet a zips som stiahla trochu nižšie, ako bolo treba, úzku sukňu a pod ňu som si natiahla dierkované pančušky s podväzkami a obula si steely. Takto vystrojená som šla do kuchyne, z ktorej sa ozýval Shannov nahnevaný hlas.
"Bože, ty si úplné drevo. Okamžite to utri, ešte s ana tom niekto pošmykne."
To som už stála vo dverách kuchyne a videla, ako sa Leto snaží prekročiť mokrú dlážku. V tej chvíli ma zbdalal. Prešiel ma pohľadom od hlavy po päty. "Náhodou" som si trochu povytiahla sukňu vyššie a odhalila jedne pdväzok.
"Bože," vydýchol.
Chcel urobiť ďalší krok, ale ešte stále s pohľadom upretým na moje nohy, sa pošmykol na vode a s hlasným buchnutím spadol na zem. Zvrieksol od bolesti a spolu so Shannom sme k nemu okamžite pribehli. Nohu mal divne skryvenú.
"Nie je ti nč?" pýtal s aho Shannon a obzeral s apo jeho nohe.
"Nie, nemylsím, že je to zlomené, len... len, asi je to len natiahnutý sval," dostal zo seba.
So Shannym sme mu pomohli vstať a odniesť ho až na gauč. Tam sme ho pustili a on sa rozvalil.

Jared:

Bolelo to, ale len chvíľu. Po chvíli som už vlastne bolesť ani necítil. Pravda bola taká, že som dostal ďalší geniálny nápad. A Shanny, akoby mi čítal myšlienky, mi pomohol.
"Char, musím odísť a vrátim s aaž večer. Budeš sa o neho musieť postarať," povedal vážnym hlaosm, zato ja som mal, čo robiť, aby som sa nerozosmial.
"Čože??? Prečo???" skríkla zdesene.
"Pretože spadol len kvôli tebe," povedal a všetci v mietsnosti vedeli, že je to pravda. Keby nebola tak vyzývavo oblečená, nepošmykla s ami noha.
"Tak dobre," zvesila poraženecky plecia.
Ja som na ňu vrhol len jeden z mojich triumfálnych úsmevov.
"Ale neručím, že ho nebudem mučiť," povedala a diabolsky sa na mňa usmiala.
Na chvíľu ma ovládol strach, zreničky sa mi rozšírili a nasucho som preglgol. Potom som sa už ale prinútil správať sa, akoby sa nič nestalo. Shanny odišiel a ja som si chcel začal užívať pozornosť takej krásnej pomocníčky.
"Chralottka, nemohla by si mi, prosím ťa, trochu ponapravovať tie fankúše? Tlačia ma do hlavy a zle sa mi leží," zavolal som na ňu.
Namiesto namrzenej reakcie, ktorú som čakal, sa na mňa žiarivo usmiala. Nahla sa cezo mňa a začala mi trochu napravovať vankúše. Samozrejme, že sa mi naskytol úžasný pohľad na jej výstrih, ktorý odhaľoval až príliž. Vyvalil som oči na čiernu čipkovanú podpsenku a na sucho preglgol. Vedel som, že to robí naschvál, ale aj tak... Bože... Doopravovala vanúše, ale neodtihla sa.
"Bolí ťa noha?" spýtala sa nežne a pohladila ma po kolene.
Zreničky s ami rozšírili ešte viac, ako boli a pery sa mi mierne pootvorili. Myslel som, že ruku okamžite odtiahne, ale začala postupovať vyššie a vyššie. Vlastne, až nebezpečne vysoko. Srdce mi okamžite začalo splašene biť a dych zrýchľovať. Robila to naschvál, ale tie jej dotyky boli úžasné. Po chvíli takýchto nežnách pohladení s ami už nohavice začínali nepríjemne zarývať do... citlivých častí tela. A vedela to aj ona, pretože keď sa pozrela na môj rozkrok, len sa usmiala, naposledy ma pohladila (nemusím dodávať kde a ako veľmi to na neho zapôobilo) a zašepkala mi do ucha.
"Pokračovať budem, len keď poprosiš," a perami sa nezabudla otierať o môj ušný lalôčik.
Nedala mi príležitosť prosiť, okamžite utiekla do kuchyne. Bol som jej zato vďančý, pretože dlho by som nevydržal a naozaj ju prosil. A už len pri predstave, že by pokračovala, mi bolo horúco. A to nebolo dobré. To ona mala byť korisť a prosiť, nie ja.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Vany Vany | Web | 12. března 2011 v 20:57 | Reagovat

Mal ju poprosiť!!!

2 theechelon theechelon | 12. března 2011 v 21:15 | Reagovat

Veru, mal!!!!

3 Billie Martnes Billie Martnes | E-mail | Web | 12. března 2011 v 21:21 | Reagovat

No hej, ale veď ona ušla, nie? :-D A navyše, on nie je korisť, čo má prosiť, zabudli ste? :-D

4 Marťa Marťa | Web | 12. března 2011 v 21:58 | Reagovat

haha tak doufám že se role otočí a on bude její kořistí :D

5 Amaranthes Amaranthes | Web | 12. března 2011 v 22:25 | Reagovat

Tak tohle by měli dělat holky se všema klukama, kteří si o sobě myslí až přespříliš...Jí to jde perfektně...jsem si na sto procent jistá, že já už bych dávno někde slintala a prosila..I když v poslední době jsem se hodně otrkala :-P Každopádně Char to umí s Jaredem skvěle :-P

Mimoto, ten design, jak jsi mi k němu psala komentář..mi dělala jedna holka na objednávku..já bych se na design asi nezmohla..ale krásný je, proto tam byl dlouho ;-)

6 Darkness Darkness | 12. března 2011 v 22:49 | Reagovat

Jo, jen tak dál... i když nějaká scénka 15+ by mě momentálně nevadila... mám dneska nějakou zvrhlou náladu.

7 Billie Martnes Billie Martnes | E-mail | Web | 13. března 2011 v 9:41 | Reagovat

No ok, Darkness, ako chceš, ale až v ďalšej kapitole. 3:) :-D
Amaranthes, ahá... no ale nevadí, aj tak bol ten desing krásny. :-) A nebude trvať dlho a prezmenu sa korisťou stane ona... len musím vymyslieť, že ako. :-D
Marťa, hehehehe, chvíľu hej. ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama