chcem byť slobodná ako nespútaný vietor...

Duben 2011

Jared Leto, I hate You! Epilóg

25. dubna 2011 v 19:09 | Billie Martnes |  Jared Leto
Jared:

"Zlatko, vstávaj," zašepkal som jej do ucha a nežne ju pohladil po tvári.
"Hmh mmmmhhhmmm..." zaznela odpoveď a ja som sa potichu zachichotal.
"No ták, zlatko, vstávaj, už je jedenásť."
"Nechce sa mi. Chcem ležať v posteli?" zachrapčala a zahrabala sa pod prikrývky.
"Neležala si už dosť?" spýtal som sa so smiechom.
"Nie!"

Anjel smrti 8

24. dubna 2011 v 20:28 | Billie Martnes |  Anjel smrti
Pozerala som sa, ako znovu uhryzol môjho brata. Ted vykríkol od bolesti a ja spolu s ním. Z očí mi začali stekať slzy. Čo ak ho zabije?

Anjel smrti 7

23. dubna 2011 v 9:39 | Billie Martnes |  Anjel smrti
S výkrikom som sa zobudila. Už znovu bol v mojich snoch. A tentoraz to bolo horšie ako včera. Ale, vlastne by som na to už mala byť zvyknutá, veď od toho dňa, čo pil moju krv, ubehol týždeň a kedykoľvek som zaspala, v snoch sa mi objavil on. V škole som ho nevidela, našťastie. Mám pocit, že do nej prestal chodiť. Samozrejme, že som rada, neviem, ako by som to zvládla, keby ma otravoval aj v škole. Ale určite niečo chystá. Tým som si istá...


Anjel smrti 6

15. dubna 2011 v 21:38 | Billie Martnes |  Anjel smrti
... cítila som, ako mi jeho zuby obkresľujú krčnú tepnu. Chcela som sa od neho odtiahnuť, byť od neho aspoň trochu ďalej, vzrásť spolu so stenou, ale nebolo to možné. Akoby vycítil moje myšlienky, pritlačil sa na mňa ešte viac a ja som skôr cítila, ako videla jeho škodoradostný úsmev.
"Bojíš sa ma?"
Aj napriek strachu, ktorý mi ochromoval telo, som mala svoju hrdosť. Vždy som ju mala a ani v tejto chvíli som ju nedokázala potlačiť.
"Nie," povedala som nakoniec, aj keď to nebola pravda.
Vedel, že klamem a aj napriek tomu pristúpil na moju hru.
"Takže sa ma nebojíš?" spýtal sa a ticho sa zasmial. " A veríš mi, že som upír?"
Len som nemo prikývla. Pery mal ešte stále na mojom krku.
"A veríš mi, že po tebe túžim? Po tvojom tele a tvojej krvi?"

Môj anjel smrti 5

15. dubna 2011 v 17:03 | Billie Martnes |  Anjel smrti
Celá roztrasená som sa rozbehla po schodoch do moje izby. Jediný, kto bol doma, bol Ted, ale ani ten nemohol počuť môj hlučný príchod, pretože mal na plno pustený metal.
Pokoj... pokoj... upokoj sa... hovorila som si v duchu.
Predsa to nemôže byť pravda...
Ale veď si ho sama videla, počula...
Ja viem, ale predsa to nemôže byť reálne!!! Nie je to pravda...
Ale veď si ho videla! Videla si ho! Videla si jeho hladný pohľad, videl si jeho túžbou skrivenú tvár, musel sa držať stola, aby sa nepoddal tejto túžbe! Túžbe po tvojej krvi! On ťa chce zabiť! Túžil ťa držať v náručí a ochutnať tvoju krv! Priznaj si to!
Už dosť! Nechcem to počúvať!!!
Musela som tieto myšlienky vypudiť z hlavy a preto som si radšej pustila hudbu. Zúfalo som sa hodila na posteľ a započúvala sa do piesne.

Anjel smrti 4

14. dubna 2011 v 15:11 | Billie Martnes |  Anjel smrti
Nie! Nie! Nie! Kričala som na seba v myšlienkach. To predsa nemôže byť pravda! Jednoducho nemôže! On predsa nie je upír! Niečo také ako upír neexistuje! Je to len výmysel spisovateľov! Ale tie sny... Čo ak je taký, aký je v snoch, aj v skutočnosti? Nie! To je choré!!!
Musela som tieto svoje myšlienky prerušiť. To predsa nie je normálne!!! Zapla som svoj cd prehrávač a z reproduktorov sa okamžite ozval Ianov hlas.

Tam kde slnko nesvieti nájdete mňa,
nájdete ma v pohode,
Tam kde slnko nesvieti...
Môžem utiecť od denného svetla.
A budem šťastný v temnote.
Rozkladať sa v kúskoch,
ktoré ste vyrobili,
ktoré ste zachránili...
Nehnevajte ma,
pretože moje zuby sa zahryznú do vašej kože...
Bože! Už aj hudba mi ho pripomína! Rýchlo som hudbu vypla a zúfalo sa hodila na posteľ.
"Čo budem robiť?" spýtala som sa nahlas.

Anjel smrti 3

13. dubna 2011 v 14:21 | Billie Martnes |  Anjel smrti
...díval sa na mňa úplne tmavými očami. Videla som v nich krvilačnosť, nenásytnosť a hlad... Na tvári mal znovu ten výraz divokého zvieraťa. Pomaly sa ku mne približoval a na tvári mal ironický úsmev.
"Páčia sa ti moje sny?" spýtal sa ma.
"Takéto sny sa mi majú páčiť?" odpovedala som mu otázkou a ironicky sa zasmiala, ale neznelo to tak, ako som chcela. Strach mi zväzoval hrdlo a preto môj výsmech znel skôr ako škrek uväzneného zvieraťa.
"Musia sa ti páčiť... pretože o pár dní sa stanú skutočnosťou..." povedal mi a tentoraz sa zasmial on. Jeho smiech znel triumfálne.
Dívala som sa mu do chladných očí a snažila sa tam nájsť aspoň kúsok citu, ktorý by sa podobal na nejaký ľudský cit. Nenašla som nič. V tej chvíli sa pripravil na skok a zaútočil...

Lifestyle of rock stars 14

12. dubna 2011 v 14:23 | Billie Martnes |  Lifestyle of rock stars
"Nechcela by si ísť so mnou dneska na nákupy?" spýtala sa ma Kate.
"Jasné, prečo nie? Môj šatník nutne potrebuje nové kusy," povedala som sa usmiala sa.
"Fajn," povedala a tiež sa na mňa usmiala.
"Ideme hneď po práci alebo?" spýtala sa ma.
"Hneď," povedala som a zasmiala sa. "Ale nebude ti vadiť ako najprv skočíme k nám domov? Musím si odniesť veci a tak."
"Jasné."

_

"Čaute chalani," pozdravila som ich keď som vošla do obývačky.
Za mnou cupkala Kate a celé si to tu prezerala. Jemne som do nej strčila a ona sa "prebrala".
"Čaute," pozdravila chalanov a tí jej veselo odpovedali.
"Počkaj am prosím tu. Len si idem do izby odniesť veci. Kľudne si sadni," povedala som jej a šla k dverám.
"Do izby by som teraz nešiel," povedal mi Stu a ja som začínala tušiť prečo.

Vzťahová níž

12. dubna 2011 v 14:20 | Billie Martnes |  Knihy

Vzťahová níž



















Na pokojný život vlastne nemáme čas. Keď si okolo tridsiatky upraceme svoje vzťahy, náš život už nemá veľké výkyvy a všetko vyzerá pokojné, prichádza facka od rodičov. Zachytí ich kríza stredného veku, syndróm prázdneho hniezda a my musíme zachraňovať to, o čo sme sa celý život opierali. Ich vzťah. A keď sa to po mesiacoch alebo rokoch nejako skončí, zistíme, že hormóny sa nasťahovali aj do detskej izby v našom príbytku, a začína sa ďalší boj...

Martina, tridsaťjedenročná hlavná hrdinka knižky, to má o to ťažšie, že sama nemá vo svojich vzťahoch celkom jasno. Lebo to, čo by chcela ona, ten druhý odmieta. Ale ona to - popri "záchrane" iných vzťahov - jediná nevidí.

Nádherné tvory

12. dubna 2011 v 14:17 | Billie Martnes |  Knihy

Nádherné tvory

O knihe

Na Jacksonovej strednej škole v Gatline sa zastavil čas. Mestečko žije spomienkami na zlatý vek otrokárskeho Juhu. Všetko nasvedčuje, že druhý ročník prinesie Ethanovi Watovi len ďalšie sklamania a nudu. Ani doma to nemá ružové. Nedávno mu zomrela mama, otec sa uzavrel pred svetom a z pracovne vychádza len na raňajky a zásadne v pyžame. Ethan je rozhodnutý zmiznúť z tohto Bohom zabudnutého kraja hneď, ako to bude čo len trocha možné. No zrazu sa odvšadiaľ začne ozývať neznáma pieseň, sny takmer nerozoznateľné od skutočnosti sa vracajú čoraz častejšie a krásne čiernovlasé dievča z týchto snov sa jedného dňa objaví priamo pred bránou gatlinskej strednej školy.

Lena Duchannesová je neter miestneho vydedenca Macona Ravenwooda. Je iná ako ostatní, i keď zúfalo túži žiť ako obyčajné dievča. Snaží sa utajiť svoje schopnosti aj kliatbu, ktorá už celé generácie prenasleduje jej rodinu, no niečo také sa nedá navždy skryť ani v zarastených záhradách, kalných močiaroch a spustnutých cintorínoch hlbokého Juhu. Lenin príchod rozvíri stojaté vody Gatlinu. Čelí nielen rodinnej kliatbe, ale aj predsudkom starousadlíkov, ktorí sa bránia všetkému, čo sa vychyľuje zo zabehaných pravidiel. Ethan si postupne začína uvedomovať, aké silné puto ho k Lene viaže. Snaží sa ju chrániť pred útokmi spolužiakov, no uchrániť ju pred rodinnou kliatbou bude oveľa ťažšie.

Podrobnosti

  • Počet strán: 384 strán
  • Väzba: pevná väzba
  • Rozmer: 145×227 mm
  • Hmotnosť: 300 g
  • Jazyk: slovenský jazyk

Picture 1

12. dubna 2011 v 14:13 | Billie Martnes |  Pictures

Anjel smrti 2

12. dubna 2011 v 13:49 | Billie Martnes |  Anjel smrti
Vďaka tomu sprostému snu som zaspala a do školy som sa dostala až päť minút pred koncom prvej hodiny. Nemalo to zmysel, ale aj tak som utekala ku svojej skrinke. Bola som skoro pri nej, keď do mňa niekto narazil. Knihy, čo som držala v rukách mi vypadli a rozleteli sa po celej chodbe. Chcela som začať nadávať, že ktorý debil do mňa narazil, keď som si všimla, že je to Christian.
"Och Bože, prepáč. Ja som nechcel," zahanbene povedal a začal mi zbierať knihy.
Nebolo ich až tak veľa, preto rýchlo skončil, a keď mi ich podával pozrel sa na mňa ospravedlňujúcim pohľadom a roztržito sa na mňa usmial.

Anjel smrti 1

11. dubna 2011 v 19:31 | Billie Martnes |  Anjel smrti
Bola som taká znepokojená, že som ledva strčila kľúč do zámky a otvorila dvere. Našťastie jediný doma bol Ted. Mama bola ešte v práci. Preto som si mohla nahlas pustiť svoju hudbu aby som sa upokojila. Potrebovala som počuť Ianov hlas a preto som si pustila Last summer. Je to síce od nich staršia pieseň ale vždy ma dokáže upokojiť. Pustila som si ju na plné pecky a ľahla si na posteľ. Zavrela som oči a začala rozmýšľať.
Ako je možné, že sa mi o tom Chritianovi Morganovi celý týždeň snívalo a teraz je môj spolužiak? A v tom sne, tie jeho oči. Také nebezpečné, krásne a divoké. A ten zvláštny pohľad čo na mňa upieral aj v sne aj dnes v škole. Síce len chvíľu ale stihla som si ho všimnúť. Z myšlienok ma však vyrušil fakt, že hudba už nehrá. Púšťala som si CD a preto by mala ísť ďalšia pieseň ak už táto skončila. Posadila som sa a uvidela som Teda ako stojí pri stole a díva sa na mňa znepokojeným pohľadom.

Risknem to s punkerom

10. dubna 2011 v 13:31 | Billie Martnes |  Knihy

Risknem to s punkerom
































Maturantka Tina má pocit, že jej život uviazol na mŕtvom bode. Pociťuje potrebu zažiť niečo nevšedné, a tak sa ocitne na koncerte punkrockovej kapely. V chalanovi, ktorý sedí za bicími, spozná svojho bývalého suseda. Vrátil sa po dvoch rokoch z cudziny, pričom to pred všetkými známymi veľmi úspešne zatajil. K Tine je však od samého začiatku úprimný, neskrýva pred ňou svoje vlastné pocity. Vyvracia jej mienku o sebe aj o tom, v čo doteraz verila. Obracia jej svet hore nohami, otvára jej nový obzor, vťahuje ju do víru punkovej energie a slobody. Prináša so sebou závan čerstvého vzduchu, no na druhej strane aj riziko a nebezpečenstvo. Je teda iba na Tine, či sa rozhodne stiahnuť do kúta alebo sa poddá svojmu srdcu. Bude v jej prípade platiť, že risk je zisk?

Barneyho príručka

10. dubna 2011 v 13:23 | Billie Martnes |  Knihy

Barneyho príručka


























Ve své nové knize úžasný Barney Stinson ze seriálu Jak jsem poznal vaši matku velkoryse poskytuje svoje know-how na balení kočiček. Jeho Příručka udělá i z nepříliš přitažlivého a nesebevědomého ubožáka idol žen a génia svádění. Příručka obsahuje na 75 názorně vyložených strategií a postupů, rozdělených podle obtížnosti. Díky nim je úspěch u žen (v podstatě) zaručen.

Šach :D

10. dubna 2011 v 13:19 | Billie Martnes |  Mad

Anjel smrti - Prológ

10. dubna 2011 v 13:14 | Billie Martnes
Zrkadlá. Nič iné v tejto okrúhlej miestnosti. Všetky boli prasknuté, až na jedno. V ňom sa odrážal obraz môjho anjela smrti. To som ale ešte netušila. Čierne vlasy mal rozstrapatené a prenikavými zelenými očami ma pozoroval. Aj keď to jeho vzhľad nenaznačoval, milo sa na mňa usmial a zašepkal moje meno. Pri zvuku jeho hlasu ma mierne zamrazilo. V rukách držal krvavo červenú ružu. Nedokázala som od neho odtrhnúť zrak. Bol nádherný.
Vtedy sa ale obraz zmenil. Môjmu anjelovi sa na tvári usadil kamenný výraz a zreničky aj bielka mu sčerneli. Vyšiel z rámu zrkadla a znovu sa na mňa zahľadel. Nič nevravel, nič nerobil. Len tam tak stál a prepaľoval ma pohľadom. Pri jeho pohľade ma zamrazilo. Ucítila som chlad, akokeby v miestnosti klesla teplota o pár stupňov. Moje telo vycítilo nebezpečie, ktoré priam kvapkalo z tohto anjela. Chcela som sa pohnúť, nájsť cestu von a utiecť, ale moje telo zostalo stáť na mieste. Ako keby nebolo prepojené s mojím mozgom, ktorý mu v tejto chvíli posielal rozkazy.
,,Kate," povedal moje meno...

Lifestyle of rock stars 13

10. dubna 2011 v 13:11 | Billie Martnes |  Lifestyle of rock stars
"Ian nie - " snažila som sa ho od seba odtlačiť ale nepodarilo sa mi to, pretože ma zrazu začal bozkávať.
Keď to urobil naposledy pred pár dňami, ani som si nevšimla aký je v tom dobrý. Jemne sa zachcel ale myslím, že to nebolo len od bolesti. Naozaj rýchlo som sa mu poddala a ani som sa nesnažila brániť sa. Moje telo si bohužiaľ robilo čo samo chcelo a na môj mozog doslova sralo. Aj keď to už prakticky nebolo možné, pritisol si ma ešte bližšie ale v tej chvíli som počula ako sa od dverí ozval Lee.
" Ian, Char nešli by ste do ob - och sorry nevedel som že..." snažil sa ospravedlniť ale neznelo to ako keby to myslel naozaj vážne.
Rýchlo som z Iana vstala ale on za mnou natiahol ruky. Uhla som sa a preto ich vystrel do prázda. Vyzeral ešte trochu omráčene, keď sa nás Lee znovu spýtal:
"Tak šli by ste do toho obchodu? Mlieko je zlé a navyše nemáme čo na večeru."
"Jasné prečo nie?" povedala som a rýchlo utekala do izby a z nej aby si ma Ian znova nevymákol samú.
Bola som rada, že ideme vonku, pretože na verejnosti by sa určite o nič nepokúšal. Aj keď... Pri Ianovi si nie ste nikdy istý.