chcem byť slobodná ako nespútaný vietor...

Anjel smrti 17 + Epilóg + Everything for blood

29. května 2011 v 19:44 | Billie Martnes |  Anjel smrti
Z očí jej začali tiecť slzy. Snažila sa odtrhnúť od jeho krku, od jeho sladkej krvi, ale nedokázala to. Až keď cítila, ako jeho telo ochabuje a chladne a prúd krvi je stále menší a menší, odtrhla sa. Podlomili sa jej kolená a spolu s Tedom spadla na zem. Jeho hlavu si položila do lona a začala ho hladiť po tvári. Odhrnula mu vlasy z čela a pozrela sa do jeho vyhasínajúcich očí.
"Chcem ti... Chcem ti povedať, že ti odpúšťam. Odpúšťam ti všetko," zachrapčal.
"Nie! To nesmieš. Som netvor," zašepkala a nechala slzy, nech jej stekajú po lícach a brade a dopadajú na jeho tvár.
"To nesmieš povedať. Moja sestra nie je netvor. Si a vždy budeš mojím malým dievčatkom."
To ju rozplakalo ešte viac.
"Dávaj na seba pozor. A nezabudni, že ťa... Vždy ťa budem mať rád..." zašepkal a zdvihol ruku, aby ju mohol pohladiť po mokrom líci.
"Mám ťa rada," zašepkala a na konci vety sa jej hlas zlomil.
Ruka, ktorou ju hladil, ochabla, zavrel oči a spokojne sa usmial.
"Neodchádzaj," povedala, ale bolo neskoro.
Ted prestal dýchať a Kate počula, ako mu zrazu prestalo biť srdce. Nemohla uveriť tomu, čo spravila. Nemohla uveriť tomu, že zabila svojho brata. Zaklonila hlavu a z hrdla sa jej vydral zúfalý srdcervúci výkrik. Výkrik zlomeného zvieraťa.
Kate zodvihla Tedovo mŕtve telo a vyšla s ním do záhrady. Stmievalo sa a na oblohe sa začínali zjavovať ťažké tmavé mraky. Zaniesla Teda k jazeru, kde sa vždy rád cez leto kúpal. Položila ho na hranicu, kde sa les stretával s plážou a začala hrabať dieru. Keď bola diera dostatočne hlboká, položila do nej Teda a zahrabala ho. Všetko robila automaticky. Akoby ju niekto naprogramoval.
Až keď ucítila známu vôňu, prebrala sa. Bol len pár kilometrov od nej, no jeho vôňa bola aj tak silná. Rozbehla sa smerom k nemu. Po ceste zistila, že je na malej lúke. A keď na lúku dorazila, zistila, že je to tá lúka, kde sa vtedy musela dostať, aby si zachránila život. Zastala pár metrov od neho a pozorovala, ako sa k nej pomaly otočil.
"Vravel som to," povedal pomaly a lenivo sa na ňu usmial.
Hnev v nej začal vrieť. Je to všetko jeho vina! On za to môže! On je vinníkom!
Cítila, ako v nej pulzuje Tedova krv. Ako v nej rastie sila. Ako jej zuby rastú, ako sa svaly napínajú, ako sa všetky zmysly zdokonaľujú. Ako každá bunka túži po jedinom. Vraždiť.
Postavila sa do bojovnej pózy a pripravila sa na boj.
"Ale no tak, toto nemôžeš myslieť vážne," zasmial sa Christian, keď pochopil, čo má Kate v úmysle.
Výstražne zavrčala a priblížila sa k nemu. Christian sa stále smial, otočil sa a chcel odísť. Nerátal, že Kate je pripravená ho zabiť. Odlomila vetvu jedného zo stromov a zlomila ju, aby vznikol ostrý hrot.
"Si príliš slabá, Kate," povedal a pomalým krokom začal kráčať preč.
Kate zastavila zavrčanie, potichu a s elegantnou presnosťou zozadu skočila na Christiana. Zvalila ho na zem, sadla mu na lopatky a kolenami mu pritisla ruky k zemi, takže sa nemohol hýbať. Zdrapila ho za vlasy a hlavu mu drsne pritlačila k zemi.
"Tak čo, Chris, stále si myslíš, že na to nemám?" zašepkala mu do ucha.
"Nedokážeš ma zabiť!" zavrčal.
"To si myslíš len ty," zasmiala sa a ostrý hrot mu priložila na chrbte k miestu, kde na druhej strane bolo srdce.
Zatlačila a zaryla mu drevo do mäsa. Christian zvrieskol od bolesti, Kate sa usmiala a pritlačila viac.
"Prestaň s tým! Prestaň!" vrieskal, ale Kate sa len chladne zasmiala a drevo mu vrazila tak hlboko, že muselo byť len pár centimetrov od srdca.
"Ak budeš prisahať, že navždy odídeš z môjho života a už mi nikdy neskrížiš cestu:"
"Prisahám!" zvrieskol.
Šlo to ľahšie, než Kate dúfala, ale v tejto chvíli jej to nevadilo. Dal jej slovo a ona mu verila.
"Ak to porušíš, zabijem ťa," zavrčala, vstala z neho a zmizla.
EPILÓG
Nevzala si so sebou žiadne veci, bolo by to nápadné. A preto si vzala len svoje peniaze, ktoré mala skryté pod uvoľnenou doskou v skrini. Prešla okolo Tedovej izby a zbadala uvoľnenú dosku pod oknom, kde si svoje peniaze ukrýval on.
Aj tak ich už potrebovať nebude...
Nakoniec vzala aj tie a šla do kuchyne. Vzala papier na odkazy a začala naň písať.
Mami, neboj sa o mňa. Nič sa mi nestalo. Vzal som si svoje peniaze a auto. Rozhodol som sa cestovať po svete. Prosím, nehľadaj ma. Bude to tak lepšie...
Navždy Tvoj Ted.
So slzami na krajíčku položila papier vedľa telefónu a vyšla z bytu. Nasadla do Tedovho chevroletu, naštartovala a pomaly vyšla z príjazdovej cesty.
Bude to tak lepšie...
Šla už niekoľko hodín po diaľnici, keď zrazu odbočila na krajnicu a zastavila. Vypla motor a svetlá a oprela si hlavu volant.
Snažila sa zastaviť nával sĺz, s ktorým prichádzali aj spomienky a pocit viny. Snažila sa prestať na všetko myslieť, jednoducho vypnúť.
Upíri sa predsa nestarajú. Jednoducho si užívajú. Netrápi ich minulosť a pocity viny.
Všade sa vravelo o spínači. O spínači, ktorý bolo treba vypnúť a všetko prestane. Kate sa ho snažila nájsť. Hľadala opatrne a dôkladne. A o chvíľu ho skutočne našla. Bolo to, akoby v hlave počula malé šťuknutie a v tej chvíli zdvihla hlavu, osušila si slzy, naštartovala auto a vyrazila.




Everything for blood
Kate sa po čase mení na upírku plnú sebaľútosti, nenávisti a bolesti... Všetko sa jej darí bezpečne už pár rokov udržiavať vypnuté. Zabíjanie ju udržiava pri živote a najcennejšou vecou v jej živote je ľudská krv.
Teda...
Až do chvíľe, kým nestretne Blakea. Dotieravého upíra, ktorý nezabíja, živí sa ľudskou krvou ukradnutou z nemocnice.
Podarí sa mu zmeniť Kate a zachrániť zvyšky ľudskosti, čo v nej po Chrisovom odchode z jej života ostali?
(PS.: Nemusíte sa báť, Chris sa objaví v tretej sérii. :D)
Prológ
Tell me, would you kill, to save your life?
Povedzte mi, čo by ste zabili, aby ste si zachránili život?

I. kapitola

Ešte raz som prešla perami po tých jeho, teraz už studených a mŕtvych, vstala som a naposledy si prezrela svoju dnešnú obeť. Bola ho škoda, ale taký bol už osud. Previnilo som sa usmiala a odniesla jeho telo hlbšie do lesa, aby ho nemohli tak ľahko nájsť.
Keď som konečne prišla k okraju lesa, rozbehla som sa smerom k mestu. Po chvíli som stála pred dverami svojho strešného bytu na okraji Londýna. Vošla som do bytu a spokojne sa hodila na veľkú posteľ. Dnešná večera bola naozaj úžasná. Ani neviem kedy, zaspala som a zobudila som sa, až keď slnko zapadalo. Dokonale oddýchnutá som vstala z postele a šla do kúpeľne. Po dlhej sprche som sa zabalila do uteráka a šla si do izby pripraviť oblečenie. Nakoniec som si vybrala krátku čiernu rifľovú sukňu, na niektorých miestach naschvál roztrhanú, čierne tričko na ramienka a ošúchané čierne conversy. Vlasy som si nechala rozpustené, oči som si jemne primaľovala a krk a ramená si párkrát postriekala parfumom.
Do rúk som si vzala koženú bundu a zamkla za sebou byt. S úsmevom som vyšla z paneláka a peši sa vydala k svojmu obľúbenému baru. O pár minút som stála pred nenápadnými malými dverami baru, otvorila ich a rýchlo vošla dnu. Ovanula ma vôňa cigariet, alkoholu a hlavne ľudskej krvi. Zreničky sa mi zväčšili a na perách sa automaticky usadil zvodný úsmev. Pretlačila som sa pomedzi obrovské množstvo ľudí až k svojmu obľúbenému miestu pri bare.
"Ahoj, kráska," pozdravil ma Luke, ktorý mal vždy večer službu.
"Ahoj, Luke," povedala som a úsmev sa mi zväčšil.
"Tak ako vždy?" spýtal sa a ani nepočkal na moju odpoveď, už mi lial do pohára.
"Veď ma poznáš," povedala som a poslala mu vzdušný bozk.
Bozk akože chytil a postavil predo mňa pohár.
"Tak, aký bol deň?" spýtal sa.
"Taký, ako vždy," odpovedala som.
Otvoril ústa, chcel sa niečo spýtať, ale prerušil ho muž, ktorý prišiel k baru.
"Dve vodky, jednu pre mňa a druhú tu pre očarujúcu slečnu," povedal muž.
Z úst mu páchol alkohol, bolo na ňom vidieť, že je poriadne opitý, ale jeho krv voňala skutočne lahodne. Usmiala som sa na neho a pokynula, aby si sadol vedľa mňa. Rozradostený si sadol.
"Ako sa voláš?" spýtala som sa.
"Thomas a vy, krásna slečna?" spýtal sa a úsmev mi opätoval.
"Som Kate," odpovedala som a odvrátila od neho pohľad.
"Vidím, že spoločnosť už máš, tak ja rušiť nebudem," povedal Luke, žmurkol na mňa a zmizol.
Otočila som sa späť k Thomasovi a zistila, že si ma premeriava. Jeho pohľad sa na chvíľu zastavil pri mojich nohách a potom sa vrátil späť k mojej tvári. Páčil sa mi. Bol roztomilý. Chcela som mu to povedať, keď zrazu do baru vošiel niekto nový. Jeho vôňa bola pre mňa neznáma a bolo jasné, že je to upír. Do tohto baru ich tu chodilo veľa, ale nikto nemal vôňu ako on... Podobala sa na ľudskú, no boli tam isté rozdiely. Ešte nikdy som ho necítila a bola som zvedavá, ako vyzerá. Prešiel popri ľuďoch, rovnako, ako som sa ja vždy predierala ja a sadol si na stoličku na druhej strane barového pultu. Nemohol mať viac rokov ako ja, bol oblečený v čiernom a na tvári zachmúrený výraz. To však neuberalo z jeho krásy. Čierne vlasy mal ostrihané nakrátko, tmavými očami prechádzal po celej miestnosti, až sa zastavil pri mne. Dokonale vykrojené pery sa mu zvlnili v letmom úsmeve. Potom odvrátil hlavu a zarozprával sa so zvedavým Lukom. Cez strašný hluk v bare som začula, ako sa ho pýta, odkiaľ je. Jeho odpoveď som už nepočula.
"Krásna slečna, ste tu?" spýtal sa Thomas a ja som sa s úsmevom otočila späť k nemu.
"Samozrejme," povedala som, dopila to, čo som mala v pohári a vstala.
"Ja odchádzam. Chceš ísť so mnou alebo ostať?" spýtala som sa.
V očiach mu zaiskrilo a dychtivo prikývol. Chytila som ho za ruku a vyviedla z baru. Na ulici mi tvár ovanul chladný vietor, ale zima mi nebola. Bolo mi príjemne. Nechcela som sa nikde ponáhľať, ale moja túžba po krvi bola väčšia. Zatiahla som ho do tmavej vedľajšej uličky a surovo pritlačila k stene. Zasmial sa a pritlačil svoje pery na moje. Usmiala som sa nad jeho naivnosťou a prstami mu prešla po tepne. Odtiahla som sa od neho a on nesúhlasne zamumlal. Odhrnula som mu vlasy z krku a nežne ho pobozkala. Spokojne zavrel oči a nechal ma, nech pokračujem. Zahryzla som sa mu do tepny a sladká krv sa mi začala valiť do úst. Neubránila som sa slastnému vzdychu a natlačila sa viac na jeho telo. Lomcovala mnou túžba, ruky sa mi triasli, no podarilo sa mi zakloniť mu hlavu, aby som sa mohla ľahšie dostať k jeho krku.
Vtedy som na pleci ucítila niečiu ruku. Spočiatku som si myslela, že je Thomasova, no keď ma od neho začala odťahovať, pochopila som, že je to niekto iný. Zavrčala som a striasla ruku z pleca.
"Pusti ho!" ozval sa hlboký mužský hlas.
Pokrútila som hlavou a ignorovala dotyčného.
"Pusti!" povedal. Tentoraz jeho hlas znel naštvane.
Ucítila som jeho chladné ruky okolo pása, odtrhol ma od Thomasa, ktorý odpadol a potom ma do nosa udrela vôňa, ktorú som ucítila v bare. Otočila som sa k nemu a myslela si, že ma pustí, ale zvieral ma v náručí aj naďalej. Varovne som na neho zavrčala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Marťa Marťa | Web | 30. května 2011 v 18:08 | Reagovat

super :-D

2 Billie Martnes Billie Martnes | 31. května 2011 v 19:19 | Reagovat

Ďakujem. :-D

3 theechelon theechelon | 6. června 2011 v 8:22 | Reagovat

Ten Blakea sa mi naozaj začína páčiť!! :-D

A prepáč, ale až teraz som sa k tomu dostala :/
Ale AKO VŽDY perfektné! <3 :-P ;-)

4 theechelon theechelon | 6. června 2011 v 8:23 | Reagovat

Blake*

5 Billie Martnes Billie Martnes | 16. června 2011 v 8:01 | Reagovat

Hehehe ďakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama